Pamätám si ako som mu to meno dala, vôbec neviem prečo, ale ujalo sa a Alexej ho tak dodnes volá:). Je to moja prvá hračka, ktorú som ušila ešte pred 10-timi rokmi, keď sa Alexejko narodil. Vtedy som netušila či sa s ňou bude hrať alebo len tak túliť v postieľke. A hrá sa ešte aj dnes. Už bola ninjom, robotom aj zombíkom. Ťažko sa vzdáva vecí a najmilšie sú mu tie čo pôsobia akoby potrebovali neustálu psychickú oporu alebo sociálneho pracovníka:). No a Tóno je trochu podvyživený a dnes už aj značne opotrebovaný, takže spĺňa podmienky. Čo sa týka kvality šitia, tá sa zlepšila ale obľúbené pásiky mi zostali dodnes... aha! a aj tu a tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za milé odkazy!